David Nordahl o 20 rokoch priateľstva
24. 7. 2013
David Nordahl, osobný maliar Michaela a jeho dlhoročný kamarát, sa podelil o svoje spomienky na Michaela s fanúšikmi.
„S Michaelom bola veľká zábava. Mal veľký zmysel pre humor, mal rád kanadské žartíky. Prechádzali sme sa napríklad a on začal spievať. Ale nie ako Michael Jackson. 
On spieval akoby to bol muž v sprche. Bolo to veľmi zábavné. Nenávidel som, keď som potom videl, že radosť pomaly odchádza z jeho života, pretože bol veľmi radostný človek. Bol to šťastný človek a iba byť pri ňom bola zábava. Nikdy som nestretol niekoho, kto by bol normálnejší než on. Bol to proste taký normálny chlap. Intelektuál, chytrý a naozaj absolútne normálny. Tiež bol úplne báječný otec. Nikdy som sa nestretol s rodičom, ktorý by bol lepší než Michael. Tie deti boli úžasné! Strávil som s nimi veľa času. Nikdy som nepočul ich krik, nikdy som ich nepočul prosiť o niečo alebo sa rozčuľovať. Za 20 rokov som ho nikdy nepočul na niekoho zvyšovať hlas. Nikdy sa to nestalo. Bol to dobrý človek.
On spieval akoby to bol muž v sprche. Bolo to veľmi zábavné. Nenávidel som, keď som potom videl, že radosť pomaly odchádza z jeho života, pretože bol veľmi radostný človek. Bol to šťastný človek a iba byť pri ňom bola zábava. Nikdy som nestretol niekoho, kto by bol normálnejší než on. Bol to proste taký normálny chlap. Intelektuál, chytrý a naozaj absolútne normálny. Tiež bol úplne báječný otec. Nikdy som sa nestretol s rodičom, ktorý by bol lepší než Michael. Tie deti boli úžasné! Strávil som s nimi veľa času. Nikdy som nepočul ich krik, nikdy som ich nepočul prosiť o niečo alebo sa rozčuľovať. Za 20 rokov som ho nikdy nepočul na niekoho zvyšovať hlas. Nikdy sa to nestalo. Bol to dobrý človek.Keď nebol na verejnosti, žil tak jednoducho. Nikdy na sebe nemal šperky. Tieto veci nosil iba na javisku. Bol som tak ohromený tým, ako jednoducho žil. Michael utratil tretinu miliardy dolárov na pomoc deťom, nemocniciam, sirotincom, popáleninovým centrám a ďalším a ďalším a ďalším. Nikdy o týchto veciach nehovoril. Museli ste to vždy počuť od ľudí, ktorí boli okolo neho, pretože Michael vždy myslel, že pokiaľ robíte charitu a potom o tom hovoríte alebo sa chvastáte, celé to pokazíte. Pýtal som sa ho, ako to robí, že môže navštevovať deti v sirotincoch alebo umierajúce deti a potom ísť na javisko a dať ľuďom také predstavenie aké dokázal len on. Povedal mi, že nie on, ale Michael Jackson, tá superstar, je dôležitá, a pokiaľ tým môže pomôcť len jednému dieťaťu predĺžiť život i o ďalšiu minútu, hodinu, deň, tak to stojí za to. Michael bol vždy taký. Pokiaľ mu niekto zavolal, že nejaké dieťa umiera, sadol do lietadla a šiel za ním. A potom povedal, že sa za dva týždne vráti. Mnohokrát tým deťom predĺžil život len tým, že dostali nádej, že ho znovu uvidia. Musíte jednoducho niečo také obdivovať.
Raz mi povedal: „My všetci sme tu na zemi, aby sme tu niečo urobili. Ja som tu bol na pomoc deťom.“ A to robil od doby, keď som ho stretol - to mal 29 rokov - až do svojej smrti. Michael sa nikdy nezmenil. Bol schopný neuveriteľnej empatie, najmä k deťom, ktoré boli zranené, choré alebo zanedbávané. Keď bol potom obvinený z niečoho tak strašného, úplne to otriaslo celým jeho životom. Keď sa to stalo znovu o 10 rokov neskôr, bol definitívne zlomený a zdrvený.
Michaela vydierali 50 – 60x za rok. Väčšina z toho bola kvôli otcovstvu. Ženy tvrdili, že Michael bol otcom ich dieťaťa, a veľa ďalších z vydieraní bolo kvôli hudbe. Niekto napísal pieseň a prehlasoval, že Michael ukradol jeho hudbu alebo slová. Všetky tie veci súd vyhodil, pretože len čo sa to dostalo k súdu, nemohli to dokázať.“
David tvrdí, že Michael nenávidel ako vyzeral. „Ach Bože. Mali sme mnoho rozhovorov o tom ako vyzerá. On sa vždy považoval za veľmi škaredého. Povedal mi: „To je dôvod, prečo nerobím rozhovory a nechodím do talk show. Hlavne, nevediem zaujímavý život, pracujem po celú dobu.“ A to on naozaj robil. Stále pracoval.
Viete, on nikdy nepochopil aké vnútorné svetlo v sebe nosil. Iba pohľad do jeho očí a boli ste totálne stratení.
Neviem, či si tie veci s liekmi ľudia vymýšľajú alebo im bolo zaplatené hovoriť veci, dávať rozhovory. Nikdy som nevidel Michaela pod vplyvom drog alebo alkoholu, alebo niečoho podobného, a ja som ho videl vo všetkých denných dobách. Skoro ráno, neskoro v noci, v priebehu dňa. On bol vždy úplne normálny. Celkom prítomný. Tak ja neviem. Neviem, čo sa presne dialo, ale veľa ľuďom neverím. Michael bol vždy veľmi naštvaný, keď ľudia, ktorých poznal, vystupovali v televízii a rozprávali o ňom. Hovoril, že ho vôbec nepoznajú, tak ako to, že o ňom môžu hovoriť verejne. Michael sa ľudí dosť stránil, a trvalo dlho, kým vám začal veriť. On a ja sme ale boli dobrí priatelia a hovorili sme úplne o všetkom otvorene. Michael sa bál otvorene hovoriť s ľuďmi, pretože väčšina z nich potom tie informácie zdieľala s niekým iným. Ja som si všetko nechal pre seba po celé tie roky, a preto mi možno veril."
Podľa Davida Michael trpel nespavosťou veľmi dlho. „Strávil som s ním veľa času, a to hlavne po tom, čo prešiel posledným súdom. Michael sa obvykle snažil zaspať približne v 23.00 hod. a niekedy i zaspal, ale vždy sa prebudil. Pýtal sa ma, či je v poriadku, keď ma niekedy v noci zobudí. Prežili sme spolu mnoho neprespaných nocí a ja som si šiel ľahnúť až po obede.
Samozrejme som si všimol i Vitiliga, pretože niekedy nemal žiadny make-up. Bolo to na pravej strane tváre a od krku dole, a tiež na zadnej strane ruky. Neviem ako ďaleko to šlo po ruke, pretože mal vždy dlhý rukáv košele. Ako šiel čas, Vitiligo sa šírilo a bolo pre neho ťažké, keď sa musel objaviť na verejnosti alebo koncertovať a takisto aby našiel správny druh make-upu, pretože jeho koža bola biela, nie normálne svetlá, ale biela. Bola ako biela chladnička, snehovo biela. Na začiatku používal tmavší make-up na krytie, ale potom ako sa to rozšírilo, bolo omnoho ťažšie zakryť tie škvrny. Michael začal používať svetlý make-up, aby sa to vyrovnalo. A bolo veľmi ťažké nájsť a vybrať ten správny odtieň. Pravdaže novinári rozniesli, že chce byť biely, ale to je tak ďaleko od pravdy. Michael nikdy nechcel byť biely. Bol hrdý na to, kto bol a odkiaľ prišiel, ale nemal na výber.
Jednu vec ale nikdy neurobil – on sa nikdy nesťažoval. A verte mi, mal na to právo.“
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
