Odkaz pre tých, ktorí niekedy pochybovali

Potom, čo bola počas súdneho procesu s doktorom Murrayom pustená nahrávka s Michaelovým hlasom, Jonathan Moffett, Michaelov bývalý bubeník, napísal nasledujúcu správu adresovanú všetkým, ktorí kedy o Michaeli pochybovali: 

"TERAZ už to chápete? Vy, ktorí ste pochybovali. Vy, ktorí ste obviňovali. Vy, ktorí ste boli tak necitliví? Vy, ktorí ste nechápali alebo nechceli pochopiť? Vy, ktorí ste sa vysmievali, súdili, prenasledovali a lovili. Dohnali ho do zeme! Vidíte to teraz? Potom, čo ste počuli nahrávku zo včerajška – nahrávku z jeho srdca a duše? Aj keď bol mimo seba a pod vplyvom jeho manipulátorov, ktorí mu pomáhali, navádzali ho a zhoršovali jeho stav, bol sústredený na starostlivosť – starostlivosť o ostatných. Svoju budúcnosť, svoj život, svoje srdce, svoju myseľ a dušu venoval potrebám tých, ktorí trpeli. Hoci sa musel postaviť tomu, čo riešil, toto bolo z nahrávky evidentné. Tento sentiment... plynul od skutočného milujúceho človeka. „Moje deti! Musím im pomôcť! Potrebujú pomoc. Chcem im pomôcť. Všetky milujem.“ Naozaj anjelské! Milujúci muž, ktorý medzi nami chodil a ťažko pracoval. V mysli niesol súcit s ostatnými – vidíte konečne toho nádherného človeka? Úžasnú ľudskú bytosť? Anjela medzi nami, ktorý robil Božiu prácu. Božiu vôľu. V zákulisí, bez toho, aby to bolo publikované. Nádeje a sny nahrané súkromne... i keď zradcom. Vy, ktorí ste pochybovali... TERAZ súcitíte s tým, ktorý ukázal, mal a prejavoval súcit s TOĽKÝMI ostatnými, ktorí to naliehavo potrebovali? Všetkým tým, ktorí teraz už nepoznajú prospech z jeho srdca, ktoré túžilo po tom, aby im pomohlo. Pomoc, ktorá teraz nikdy nedorazí k tým, o ktorých hovoril a pre ktorých trpel. Deti celého sveta, ktoré ho potrebovali. Všetci tí ľudia, ktorí nemajú žiadnu nádej – jeho pomoc a starostlivosť sa k nim blížila. Teraz už nikdy nebude zrealizovaná. Preto ďalej trpia. Pretože im kvôli nedbanlivosti vzali ich ANJELA STAROSTLIVOSTI." Jonathan Moffett

„Zarážajúce je, ako sa do neho média púšťali kvôli tomu, že nechodí do nočných klubov a nemá sex s náhodnými dievčatami iba preto, že to sú jeho fanúšičky. Rovnako tak je k neuvereniu, že Fox, NBC, CBS a CNN, ktorí nikdy nepočuli, že by robil také šialenosti, zahrňovali poctami Elvisa, Johnnyho Casha, Micka Jaggera, Jerryho Lewise a Stevena Tylera, ktorí boli závislí na drogách, mali kopu afériek s náhodnými ženami, z nich niektoré boli neplnoleté a prehlasovali, že to je normálne. Michael sa ku svojim fanúšikom choval s láskou a rešpektom, ale ich to nezaujímalo.“

 

„Novinári sliedili po čomkoľvek a jedna nepravdivá klebeta nie a nie zmiznúť – náš brat mal byť homosexuál. Toto tvrdenie vzniklo v 70. rokoch, keď nejaký časopis uviedol nechutné rozprávanie, ktoré naznačovalo, že súťažil s istou ženou kvôli láske k nejakému textárovi piesní. Bol to nezmysel vtedy a zostal ním po celú dobu, ale niekedy v polovici roku 1984 už Michaela unavovalo poslúchať stále tú istú obohranú pesničku. Vedel ako to v médiách chodí. Spýtajú sa, či je Michael mimozemšťan, poprie to. Narážka v titulku potom bude: MICHAEL POPIERA, ŽE JE MIMOZEMŠŤAN! Spýtajú sa ho či je gay, poprie to. MICHAEL POPIERA, ŽE JE GAY! Potom sa všetci budú diviť, prečo to vlastne popiera, nech už je to akokoľvek.

Michaelov život zmapovali novinové titulky. Preto sa rozhodol nakoniec nič nehovoriť a len dúfal, že jeho hudba všetko pretvorí a bude hovoriť za neho. Ale vtedy ešte v Kansase sa ho jeden novinár spýtal či nejako reagoval na správy, že je homosexuál. Michael otázku odpálil, keď povedal, že homosexuál nie je, ale že sa diví, prečo ľudia tak dychtia, aby mohli na všetkých ľudí zavesiť ceduľky. „Všetci sme ľudské bytosti. Tak o čo ide?“ Spýtal sa.

Nebolo to dostatočne dôrazné. Tlač začala čítať medzi riadkami, čo vlastne myslel tým „Tak o čo ide?“, pretože nepochopili, že sa Michael snažil nájsť rovnováhu medzi zamietnutím inej orientácie a podporou komunity homosexuálov. Nemohol vyhrať.

Pre mňa bola celá tá debata nezmyselná. Myslím, že si ľudia zle vykladali skutočnosť, že Michael bol vorkoholik. Videli iba slobodného muža so záľubou v maľovaní, v detinských predmetoch, bez fúzov a s náklonnosťou k šimpanzovi. Michael sa tiež nebál predvádzať svoju tvorivú ženskú stránku a jeho hlas zapadal do stereotypnej predstavy spoločnosti o hlase homosexuála. Lenže nikto z našej rodiny nemal hlboký hlas a vedel som, aké to je byť terčom posmechu. Keď som v LA začal jazdiť autom, raz ma policajná hliadka donútila, aby som zašiel k chodníku. Keď policajt začul môj hlas, zasmial sa a obrátil na kolegyňu: „Kto jubude prehľadávať?“

Michael vždy hovoril: „Mojou ženou je hudba a oženil som sa so svojim remeslom.“ – a to je tiež dôvod prečo dosiahol veľkosti. Bol však oddaným Svedkom Jehovovým, ktorý žil v súlade s Bibliou. Kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu bol zdržanlivejší než ostatní bratia. Michael túžil vedieť aké to je mať naplnený a intímny vzťah. Po vydaní albumu Thriller sa zdalo, že neustále čaká na neuchopiteľnú ženu, ktorá by vstúpila do jeho života, na niekoho, komu by mohol dôverovať. Rovnako však na niekoho, o kom by vedel, že je s ním, pretože to je on, a nie Michael Jackson. Aby miloval jeho, nie predstavu o ňom.

Môj brat bol vo svojom vnútri dieťaťom a to isté chcel nájsť u nejakej ženy. Michaelove srdce netúžilo po intenzite, vášni a drámach, ale po hravosti, bitkách s vodnými pištoľkami, komiksoch a nociach strávených s filmami. Túžil s niekým zdielať svoje humanitárne sny, návštevy nemocníc a pozorovanie života detskými očami. Hľadanie ideálnej ženy pre neho bolo stále sa zužujúcou oblasťou. Dokým sa mu takú partnerku nepodarilo nájsť, bránil sa niekoho do svojej blízkosti pustiť.

Už skoro sa malo na stránkach bulvárnych novín THE SUN v Londýne objaviť oslovenie WACKO JACKO. Prezývka, ktorú Michael považoval za urážlivú, vznikla kvôli stratégii jeho týmu predkladať o ňom verejnosti podivné a úžasné príbehy. Michael vždy tvrdil, že nevie nič o podivných praktikách pri práci s verejnosťou a mne to pripadá vierohodné. Podľa pokynov, ktoré poznal z hudobného vydavateľstva Motown, sa mal propagovať umelec a hudba, nič iné.

V prvým príbehom uverejneným v bulvárnom časopise NATIONA ENQUIRER bola uverejnená Michaelova fotografia zachycujúca ho ako zdanlivo spí v tlakovej kyslíkovej komore s titulkom TAJNÝ PLÁN MICHAELA JACKSONA AKO SA DOŽIŤ 150 ROKOV! Tá fotografia bola skutočná. Komora zo snímku sa používala pre pacientov s popáleninami v nemocnici Brotman Memorial Hospital a on chcel, aby sa bez dlhých príprav urobila vtipná fotka. Na sekundu sa položil dovnútra so zatvorenými očami. Objavila sa v médiách, ktoré sprostredkovávali citácie „blízkych priateľov“, ktorí tvrdili, že Michael mal v plánu komoru kúpiť, aby v nej spal a zastavil tak proces starnutia. K veľkému prekvapeniu tomu ľudia uverili. Už som rokmi stratil prehľad o tom koľkokrát som bol spovedaný: „Je pravda, že váš brat spí v nádrži s kyslíkom?“ Mal som chuť odpovedať: „Môj brat nerád spí v posteli, nieto ešte v nejakej cisterne!“

Druhá klebeta bola tak nezmyselná, že si ani nezaslúži vysvetlenie. Michael mal mať v úmysle kúpiť kostiSlonieho muža, pričom to tvrdenie podporili zaznamenané citácie Michaelovho manažéra Franka Dilea. A ľudia tomu opäť uverili. Alebo tomu skrátka chceli uveriť. Ako Michaelova rodina sme prečítali tieto správy a nikdy sa nimi ďalej nezaoberali, ale keď sa matka uistila, že za týmito hlúposťami stojí Frank Dileo, postavila sa mu priamo. „Nemal by ste šíriť také veci,“ vyčítala mu. „Syn potom vyzerá ako idiot.“

Franka to zjavne netrápilo. „Núti to ľudí o tom premýšľať, a to je presne to, čo chceme.“ Mala to byť zavádzajúca stratégia, ako obklopiť Michaelazáhadami? Nikdy som nedokázal pochopiť spôsob uvažovania jeho tímu. Zachádzali s Michaelom ako s niekým, kto sa pokúša byť niekto iný, kto potrebuje stvoriť svoj vlastný obraz, hoci album Thriller už všetko povedalo. Také správy robili z Michaela terč posmechu a pôsobili ako paródia, zatiaľ čo jeho jediným cieľom v živote bolo byť braný a rešpektovaný ako umelec.

Michael nebol pripravený na zdanlivo každodenné útoky, ktoré ho prezentovali nielen ako šialeného, ale tiež ako čudne výstredného aj ako monštrum. A jeho plastická operácia spolu s nevinným vzťahom k zvieratám a deťom mala k už tak prekrútenému portrétu prispieť. Nakoniec napísal otvorený list tlači, v ktorom vyjadril ako bol zasiahnutý nepravdami prichádzajúcimi od ľudí, ktorí ho dokonca ani nepoznali. Odcitoval staré indiánske príslovie: „Nesúď človeka, dokým si nechodil dva mesiace v jeho mokasínach.“

Avšak najvýstižnejšie sa mu podarilo na to reagovať v roku 1996 jedným z krátkych filmov na videu, ktorý natočil pre svoj singel Ghosts (Duchovia).

Jermaine Jackson, kniha You Are Not Alone Michael

 

Nie je to tak dávno, čo americký serves TMZ priniesol správu o tom, že v roku 2008 Michael Jackson navštívil so svojim najmladším synom zubára, ktorého následne nútil, aby jeho syna liečil neobvyklým riskantným spôsobom a vyžadoval po ňom anestéziu, hoci tento doktor nemal k zákroku potrebné oprávnenie. Ako dôsledok bol Michael Jackson opäť portrétovaný ako úplne nezodpovedný otec a doktor Mark Tadrissi obvinený lekárskou komorou z toho, že podal dieťaťu anestetiká bez oprávnenia a dokonca ich uchovával vo svojej ordinácii – týchto obvinení bol následne zase zbavený.

Ďalší príklad manipulácie médiami: