"Vždy som sa v duchu pýtal, kde sa skrýval Michaelov bod zlomu, pretože som vedel, že ten chlapec z Gary, čo sa v záchvatoch hnevu rozháňal po Josephovi, nemohol zmiznúť.

V kútiku duše som vždy čakal, až začne rozbíjať veci a kričať. Ten nevyhnuteľný okamžik prišiel po šiestich mesiacoch policajného vyšetrovania, keď okresný štátny zástupca v Santa Barbare Tom Sneddon vyslal svoju kavalériu do Neverlandu s povolením k domovej prehliadke, smerujúcej k zatknutiu.

Pozrite sa aká rozprávková krajina to bola:

Bolo pol deviatej ráno, 18. november 2003 - rovnaký deň, keď sa na trhu objavil Michaelov album Michael Jackson Number Ones. Všetko bolo tak hrôzostrašne zladené, a jedna vec bola nevyhnutná: nepripadalo do úvahy, že by mal teraz album úspech.

A čo z nej spravila policajná prehliadka:

Keď sa Michael dozvedel, že na ranči je asi 70 policajtov, vybuchol. Vo svojom hotelovom apartmáne bral misy z vozíkov hotelovej služby a hádzal ich po stenách, rozbil dve lampy, prevrátil sochu, prevrátil konferenčný stolík a zhadzoval z nábytku všetky možné predmety. Medzitým v Santa Ynez Valley polícia obracala všetko hore nohami, pomocou nožou odrezávala zadné strany cenných obrazov a rozpárala mu i matrace v priebehu štrnásťhodinovej prehliadky,ktorá nepriniesla žiadne výsledky. Viem aké škody spôsobili, pretože to Michael neskôr ukazoval bratom a zaprisahal sa, že už nikdy nebude spať v hlavnej budove (a tiež nespal - vždy pobýval v dome pre hostí "Elizabeth Taylor"). Zrejme čakali, až s deťmi odíde do Las Vegas na natáčanie videoklipu, a až potom vykonali domovú prehliadku, zatiaľ čo on býval v hoteli Mirage, kde zabral celé poschodie.

Keď som sa konečne ocitol v Michaelovom hoteli a prešiel dverami do chodby jeho apartmánu, celá podlaha bola posiata pozostatkami jeho vzácneho záchvatu zúrivosti. "Čo to...??! Michael? ...MICHAEL?" Jeho izba vyzerala akoby sa tade prehnal tajfún a prvé, čo mi napadlo bolo, že policajti prišli i sem. Nespomínam si, že by som videl deti, takže hádam, že ich pestúnka Grace odtiaľ už odviedla, než som dorazil. Na ceste boli tiež Randy a Rebbie. Prekľučkoval som medzi sutinami do zadnej izby, kde som našiel Michaela sedieť v kresle, bol pokojnejší, ale stále to v ňom vrelo, snažil sa zmierniť svoje rozčúlenie animačným projektom, na ktorom pracoval. "Nie je ti nič?" spýtal som sa. Hlavu mal sklopenú, nehovoril nič. "Dostaneme sa z toho," povedal som. Jeho oči sa ku mne zdvihli a ja som videl zase iba svojho malého bračeka, ako sa schováva v hotelovej izbe, pretože nechce letieť v turbulenciách. Vydesený a stratený, a ako neskôr povedala Rebbie, vyzeral "nepríčetne" z tej šialenej situácie, ktorá ho teraz obklopovala. Vzhliadol ku mne. "Ja som nič neurobil - ja som nič neurobil!" "My vieme," povedal som. "My to vieme." "Tak prečo? Zatknú ma? Za čo? Toto mi nemôžu urobiť! Ja som NIČ neurobil..." Teraz už prechádzal po miestnosti. Dorazili Rebbie a Randy, čoskoro po nich i matka. Rebbie sa zhýbala, upratovala neporiadok a v rozpačitom tichu nikto nič nehovoril. Telefón zvonil ako šialený. Vonku sa zlietali paparazzi. Vo vzduchu sa vznášali helikoptéri. Potom nám vedenie hotela oznámilo, že ten rozruch obťažuje ostatných hostí a spýtalo sa, či "by sme neboli ochotní zvážiť opustenie hotela". Presťahovali sme tábor na ranč v Green Valley, ale všetko sa dialo hrozne rýchlo a ten tlak nám pripadal neprekonateľný. Keď Michael vybuchol a ventiloval sa, dokázal úžasne obnoviť svoje sebaovládanie kvôli deťom. Deti majú intuíciu a stále sa vypytovali, ale ich otec ich uisťoval, že všetko dobre dopadne, i keď to sám nemohol tušiť. Videl som, ako drží a objíma Paris, ona sa k nemu pevne tisla. Zavrel oči a preglgol. Teraz prišiel čas odvahy, braček. Dôvod bojovať máš tu a všade okolo seba." Jermaine Jackson, You Are Not Alone Michael book