Choď na obsah Choď na menu
 

Karen Faye o Michaelových narodeninách

24. 7. 2013

 

 

tuto.jpg„Od začiatku to pre mňa bola dilema – Michaelove narodeniny. Od prvého dňa, čo sme sa stretli som čelila jeho zvolenému náboženstvu – Svedok Jehovov. Keď Michael dorazil na natáčanie Thrilleru, sprevádzali ho dvaja perfektne oblečení muži v oblekoch, ktorí si sadli na stranu na nejaký gauč a sledovali každý jeho pohyb. Vzhľadom k tomu, že to bolo po prvé, kedy som s ním pracovala, mala som pocit, že je nevhodné sa ho na to pýtať. Myslela som si, že keby chcel, aby sme to vedeli, povedal by nám to. Cítila som ich prítomnosť behom celého dňa. Odišli s ním rovnako tajomne ako s ním prišli. V tej dobe som tomu naozaj nevenovala ďalšiu pozornosť, pretože som nemala ani poňatia o dobrodružstve, ktoré bolo predo mnou.

1266535399285_f.jpgĎalšie natáčanie... znovu... záhadný muž sediaci v pozadí.
Ako náš pracovný a priateľský vzťah začal rásť, spýtala som sa ho na to. Vysvetlil mi, že bol Svedok Jehovov. Bol veľmi aktívny – chodil do kostola, a títo muži boli jeho monitory (doslova). Sledovali ho. Vysvetlil mi tiež, že odišiel študovať Bibliu a nejaký čas strávil chodením od domu k domu. Musela som si dať na chvíľu pauzu a popremýšľať o tom.
Thriller bol vydaný v dobe, keď mi to vysvetlil. „To mi akože hovoríš, že zazvoníš na niekoho zvonček, on ti príde otvoriť a tam stojí Michael Jackson?“
Začal sa smiať, až sa chytal za brucho. A potom odpovedal: „Áno. Ale robím to v prestrojení.“ Neverila som mu.
Stále sa chichotal, odmlčal sa a povedal naoko vážne: „Hej, naozaj. Keď ma nechali vstúpiť, smiešne sa na mňa pozerali, tak som nakoniec priznal kto som.“
„Wow, keby som mohla byť muchou na stene a sledovať to. Stále nemôžem uveriť, že si to robil.“ Odpovedala som.
„Je to veľká časť toho byť Svedkom Jehovovým. Tiež neoslavujeme prázdniny alebo narodeniny. Veríme, že by sme tieto veci mali oslavovať denne, nie iba jeden deň v roku.“
Spýtala som sa: „Nie je to ťažké, keď svet okolo teba je vyzdobený a spieva koledy?“
„Áno, Turkle. Vždy je to trochu smutné, hlavne, keď som bol dieťa, pretože to vyzeralo ako veľká sranda. Ale to je v poriadku, my máme veci ako je Rodinný deň, kedy sa všetci stretávame. Existujú stovky Jacksonovcov a všetci sa snažíme tam byť.“ Videla som smútok v jeho očiach a pocit straty, žiadna oslava Vianoc s ostatnými deťmi... tak som zmenila tému.
 
Jedného 29. augusta sme skončili s prácou. Všetci mu priali všetko najlepšie k narodeninám a dávali mu drobné darčeky. Usmieval sa a darčeky vľúdne prijal. Keď sme boli v súkromí prívesu, dal darčeky na sedadlo a pozrel na mňa.
„Prial by som si, aby to ľudia nerobili. Sľúb mi, prosím, Turkle, že mi NIKDY nebudeš priať šťastné narodeniny.“
Bola som v rozpakoch. Znovu som videla aký je smutný a do akého stretu záujmov sa tým dostal, ale zostal verný svojej viere. Pre mňa to bolo tiež ťažké. Chcela som mu dať darček a objať ho na každé narodeniny a pridať sa k ostatným. Ale tiež som chcela byť v súlade s jeho žiadosťou.
Neskôr sme točili Smooth Criminal. Vtedy som už bola zvyknutá na monitory. Natáčanie trvalo dlhšie ako sa plánovalo, ako obvykle. Pripravovali sme sa na veľkú scénu. Špeciálny zbrojný a strelecký tím zoznámil a-smooth-criminal-michael-jackson-13132556-1200-785.jpgMichaela s tým, ako držať guľomet a vypáliť z neho. Bola to posledná scéna večera. Michael sa tým bavil, ako keď sa malý chlapec hrá na armádu. Pevne si stúpol a vypálil ako náhle kamery spustili.
Druhý deň prišiel trochu neskôr. Čakala som v jeho prívese. Bol rozrušený. Nechápala som to, minulý večer sme si užili toľko srandy. Mlčal, keď sedel na stoličke, kde sa líči. Musela som ho požiadať, aby mi to vysvetlil. „Prosím, povedz mi, čo sa deje.“
Oči sa mu zaliali slzami. „Mama mi včera v noci volala. Cirkev ju vyzvala a povedali jej, že som včera vystrelil zo zbrane. Nariadili, že sa musím rozhodnúť. Musím opustiť cirkev alebo zábavný priemysel.“ Plakal, keď preniesol tieto slová.
Bola som vydesená. „Čo ti tvoja mama poradila?“
„Cítila sa strašne. Povedala, že je to na mne. Vraj akokoľvek sa rozhodnem, bude stáť pri mne.“
„Aha, si tu.“
„Áno. Moja mama podporuje moju voľbu.“
Chvíľu trvalo, než si Michael zvolil svoju voľbu. Stále sa na svoje narodeniny cítil nepríjemne, ale navštevoval fanúšikovské akcie na jeho počesť a naozaj si ich užíval.
Keď som s ním bola behom Vianoc, skrýval by sa hoci aj vo svojom vlastnom šatníku, len aby mohol tajne zabaliť darčeky. On mal stále pocit viny. Vedela som, že to preňho bolo ťažké, ale viem, že miloval všetky tie dekorácie. Mohol dať slobodne svojim deťom narodeniny, ktoré on nikdy nemal. Vedela som, že hlboko vnútri neho má učenie Svedkov Jehovových naďalej posvätné miesto. To je dôvod, prečo som bola vždy rozpoltená, či mu zaželať všetko najlepšie alebo nie. Nikdy ma neoslobodil od môjho sľubu.“
 
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.