STÁLE SA O TO POKÚŠAM

JA: 

"Už ide! Rýchlo!" zrazu skríkla Kate. Ja, som sa celých dvadsať minút pokúšala zavolať Michaelovi, no buď mal obsadené, a keď mal obsadené nezdvíhal pre niečo iné... 

MICHAEL: 

Predsatavte si to! Snažil som sa Naomy dovolať, no nedalo sa... Keď som zobral telefón, dva krát ma už vyrušil Rich, že ma niekto volá, alebo, že nevedia čo majú robiť (tisíc krát som im hovoril, že keď už urobili všetko, nech si dajú pauzičku). Keď som sa pkúšal Naomy zavolať, hlásateľ mi oznámil, že má obsadené. Robil som to celých prerušovaných päť minút. Prerušovaných preto, lebo do izby vždy vbehol Rich s nejakým "veľmi vážnym" dôvodom, i keď to bolo úplne obyčajné a moju pomoc ani nepotreboval... To myslí vážne? Prečo to robí? Snáď sa mu Naomy nezačala páčiť! Chcel som... 

JA: 

"Rýchlo! Ide po schodoch!" skríkla. V panike som odhodila telefón- dopadol až niekde za posteľ a Michaelovo číslo som schovala pod vankúš. "Zdrž ju!" pobádala som ju. Vtom sa z dverí ukázala Kateina zadivená tvár- "AKO?" "Uf, ja neviem! Nejako to sprav, prosím..." povedala som. Kate zmizla a naraz som počula už len jej  a Bekkyn hlas: "Hmm, ahoj, Kate, ideš niekde?" "Noo, vlastne áno... Potrebujem... Potrebujem... Potrebujem, aby si mi pomohla. Viem, že máš dobrý vkus a zajtra idem na párty mojej kamarátka- potrebujem od teba, aby si mi pomohla niečo nájsť..." No, ani som nevedela, že Kate je až taká dobrá herečka... V jej hlase nebol žiadny náznak paniky, akurát rozmýšľania nad tým, čo povie. "No, dobre... Ale máme na to celé dve dni, nie? Idem za Naomy..." "NIE!" prurušila ju Kate. "Musíš mi pomôcť hneď, vieš... Je to pre mňa veľmi dôležité, a..." Ooo, ani si neviete predstaviť ako som Kate držala palce. Prosím, ať jej to verí! Prosím, bože! "Ehmm, ja neviem..." "Ale vieš- póóď- potrebujem ťa- nikto nemá lepší štýl ako ty!" prehovárala ju. "Ooo, ďakujem- tak dobre... Ale musíme sa vrátiť čím skôr..." "Samozrejme, viem, kde je jeden perfektný obchod s oblečením... Možno niečo vybereme aj tebe. neboj sa, bude to sranda..." Ich hlasy sa mi pomaly vzdiaľovali! Kate je super! Ja osobne by som to nedokízala! Som zvedavá, kam Bekku zatiahne... A na to... BUM! Dvere sa silno zabuchli. Zmohla som sa len na vzdych. Úplne som na Michaela zabudla. No to sa nedalo na takú dlhú dobu, ako som chcela. Cŕŕŕn! Och, nie! Práve v tej sekunde, kedy som už len uvoľnene sedela na posteli a snažila sa upokojiť, zazvonil telefón... KDE, DO PEKLA, JE?! Prudko som sa otočila a za roh postele som strčila pravú ruku, ktorá sa do malého otvoru zmestila len-len... Niečo som chytila a ihneď aj vytiahla- priloži k uchu a chcela som "PRIJAŤ PRICHÁDZAJÚCI HOVOR", no môj telefón to nebol! Boli to dve ponožky...až na druhý pokus, sa mi podarilo vytiahnúť telefón a bleskurýchlo som sa priložila k uchu. Pár ponožiek, som už dávno odhodila... "ÁNO?" spýtala som sa. BOL TO MICHAEL! ("Ehmm, ahoj..." pozdravil sa.) "AHOJ!" vykríkla som. Ani neviem prečo. Bola som taká šťastná, že som to stihla... ("Ja som chcel... Ehmm... Nechcela by si... Ehmm... Sa poprechádzať?" spýtal sa, hoci to znelo dosť zvláštne.) "Samozrejme! Kedy máš čas? Ja iba teraz..." zasmiala som sa a zadychčane vzdychla. ("Ehmm, v pohode... Tak... prídem po teba, hej?") "Dobre, vďaka, zatiaľ ahoj..." ("Tak, ahoj.") ÁNO! Za pár minút, sekúnd, či hodín príde? Už sa nemôžem dočkať, kedy ho znova uvidím... Fakt, neskutočne sa teším... neviete si to ani predstaviť... Som z toho celá happy... Dohodla som si, dá sa povedať, rande s Michaelom Jacksonom! Ale nemám veľa času... kto vie kde, Kate Bekky zatiahla a kedy sa vrátia... čo keď ma bude Bekka hľadať? Čo keď presne vie, kam idem? Čo keď už sp na ceste späť? Čo keď... NIE! nesmiem strácať ani sekundu! Už viac nie! 

Obliekla som si prvé čo som zbadala... Teda, nie prvé, ale až druhé- prvé boli tie šaty, ktoré som mala v ten večer, keď som sa znova stretla s Michaelom... Zo skrine som vytiahla čierne legínsy, aby som nejako vyzerala, skombinovala som to s červeno modrým tričkom značky ADIDAS a na to som si obliekla krátku čiernu mikinku. Vlasy, som nechala tak ako som sa zobudila, vôbec nič som z nimi nerobila, takže zostali strapaté... Nemala som veľa času na viac vecí, takže do rúk som schytila Michaelov kabát, aby som mu ho vrátila (samozrejme), z chodby som vzala zväzok kľúčov a nakoniec, obula som sa (do hnedo bielych tenisiek- dobre, priznávam- vôbec to k sebe neladilo, ale nemala som čas aby som si všetko poriadne premyslela) a vyšla z bytíku. Ocitla som sa na chodbe. Chvála bohu, Bekka s Kate sa tam neobjavili... 

 -P.S.: 

Prepáčte za gramatické chybičky...