SI DOKONALÁ! 

"Ehmm... Michael, ja neviem..." zakrútila som sa. "Prosíííím... Tak len jednu noc- aby si zmenila názor... Prosím!" prehováral ma. No, neviem... Nevedela som čo mám povedať a už aj keby som chcela, ako to urobiť aby to nevyzeralo... zvláštne? No videla som, že Michael názor nezmení. V jeho očiach, som úplne videla tú nádej... "Ehmm... Ja... Tak dobre- ale fakt len judnu noc."  "Áno, tak dobre..." povedal. "Netreba mi nejaké veci?" opýtala som sa.

 "Ehmm, mám nápad- čo keby sme to urobili tak... Ehmm, prídeš si po ne až zajtra a zobereš rovno všetky..." hovoril. "A ako vieš, ža sa k tebe nasťahujem?" spýtala som sa. Bol si asi až príliš istý... "Uvidíš..." povedal a pozrel sa na mňa. Čo tým "uvidíš" myslel? "Ach, Naomy? Vieš o tom, že si super?" opýtal sa. Jeho otázka, ma trošku, dosť zaskočila... "Ehmm?" opýtala som sa a tiež som sa k nemu otočila, no on sa ku mne priblížil o poriadny kus. "Si dokonalá!" povedal, no ja som sa zasmiala: "Nikto nie je dokonalý..." Michael však pokrútil hlavou: "Nie, ty si..." Ach! Prečo ma Michael vždy uvádza do príšerných rozpakoch? Nemôžem si pomôcť! 

 Keď vidím jeho  úsmev... Je to  ako silná rana  pod pás- a  horšie je, keď  mu musím  protirečiť... "Och, bože..." vzdychla som si. "Takže,  áno?" opýtal sa. Na brade sa mu vyrila jamka. Znova  som si vzdychla. Pozrela som sa na ňho a on zrazu  skonštatoval: "Berem to ako áno." Usmial sa a ja tiež.  "Zatiaľ to neber nijak. Aby si sa náhodou nesklamal..."  povedala som, no Michael ma svojou perfektne  nacvičenou odpoveďou úplne dostal: "Ty ma nikdy  nesklameš." NEzmohla som sa na nič. Len som sa na  ňho pozerala, no hne´d to zahovoril najlepšie, ako sa  dalo: "Nechceš sa napiť?" Samozrejme! Vždy keď sa na teba pozerám chcem vodu, nie? Ha-ha... "Nie, ďakujem," povedala som s úsmevom na tvári. Ty ma nikdy nesklameš... Tak táto veta, mi v hlave bude znieť už asi celý život... 

Auto zrazu zastalo. "Sme tu," oznámil Michael. Prikývla som. Vtom som si uvedomila: "Kde vlastne sme?" Michael sa zasmial: "U mňa..." Tak skoro? Myslela som, že sa pôjdeme ešte poprechádzať... Veď je len... No vtom som zbadala hodinky. Bolo pol siedmej- cesta trvala dlhšie, ako som si myslela. "Vytupovať!" zahlásil Michael. Vyšiel a ako sprvány džentlmen mi otvoril dvere. Vystúpila som von a čo som zbadala. Bolo to absolútne pžasné! Tráva bola až rozprávkovo zelená... V nej sa prekrásne vynímala Michaelova červená košeľa a úsmev na tvári. Určite očakával, že nebudem mať slôv, keď zbadám kde to žije... Oproti bloku, v ktorom bývam ja, je toto hotový palác! "Páči sa ti tu?" opýtal sa a rukami naznačil ten krásny čistý vzduch. "To nemyslíš vážne?! Je to prekrásne!" skríkla som. "Hehe..." zasmial sa. "Som rás, že sa ti tu páči." priznal. "A komu by sa nepáčilo? Je tu nádherne!"  "Keď som tu sám, zas tak pekne tu nie je..." povedal, chytil ma za ruku a ťahal do hlavného domu. Celú cestu som nevedela, čo mám povedať. Keď som zbadala kuchyňu, obývaciu izbu, kúpeľňu a keď som zbadala izby... Bola som úplne ohromená- tak toto na mne zanechá trvalé následky! :D