MILUJEM  AFRIKU

 Michael prikývol. "Napadlo ma..." Hmm... Michael je milý- neviem síce, čo ho napadlo, no určite mi nechcel ublížiť... Vtip je vtom, že rodinu som nevidela celých sedem/osem rokov a neviem, netuším čo mi povedia, keď ma znova uvidia TAKTO... Čo keď budú chcieť, aby som zostala tam? Čo keď ma už nikam nepustia? Nemôžem tam predsa zostať, aj keby som veľmi, veľmi, veľmi chcela... Proste to nejde... A k tomu, som zvyknutá na... dá sa povedať "moderné technológie", a neviem, čo by som robila, keď nemôžem variť, ani knihy tam nemáme, počúvať hudbu sa tam tiež nedá... Je to veľmi zvláštne. MILUJEM  AFRIKU, ale takto to nepôjde. O pár minút, sme s Michaelom (ruka v ruke) vystúpili z lietadla. Nastáva ďalšia otázka- kde budeme spať? A vtedy som ich zbadala... Sofie, Opreh, Ur, Will a Retier...  A- moja mama. ALE, nezbadala som GARRY!