ONA JE Z TOHO VONKU

Vošla som do svojej izby. Izby, v ktorej už nikdy viac neuvidím Michaela Jacksona, ani otravného Marlona... V podstate tam neuvidím dosť dlhú dobu, pretože tu nikoho nepoznám a veľmi ťažko sa zoznamujem s niekým, koho len tak stretnem na ulici... Veď to proste nejde! Mám zastaviť hneď prvého človeka, ktorý mi príde do cesty, predstaviť sa mu a žiadať, aby mi dal svoje číslo? Keď nad tým tak rozmýšľam, nemám telefón- nemám telefónne číslo- nemám peniaze- nemám oblečenie- nemám kamarátov- nemám Michaela... Nemám nikoho-ani svoje rodinu... Znova som nepotlačila slzy a rozplakala som sa rovno na chodbe. Utekala som do svojej posteli, kde som sa zvalila a plakala až do vtedy, do kým som sa úplne neupokojila... Som z toho vonku... nemám vážne nikoho... Som vonku zo života... Som vonku z môjho života, zo života mojej rodiny a hlavne, z Michaelovho života... Čo ma mrzelo úplne najviac...