O NIEKOĽKO ROKOV POZDEJŠIE

Poznáte ten pocit, kedy len prechádzate okolo, no všetky oči na Vás upierajú prekvapené pohľady? Presne takto sa teraz cítim... Ako by som stála na nejakom móle a mojou jedinou povinnosťou bolo hrať sa nkrásku večera, ktorú nikto nepozná, len jej kamarátka, ktorá jej niečo rozpráva... No ona nevníma, je si vedomá len Vašich pohľadov, ktoré sa z jej tváre nechcú odprieť... Je to ten najzvláštnejší pocit, aký som kedy zažila... No aj tak som sa milo usmievala. Nevedela som čo mám na (otravné) vety mojej najlepšej kamarátky Bekky povedať, tak som len súhlasne zamrmľala... Len aby sa neopýtala, čo si o tom myslím... Prosímprosímprosímprosímprosímprosímprosím... hovorila som si. Bekky Letwoarterová, je úplne obyčajné dievča. Spoznali sme s v práci, kde som nastúpila po nezvyčajnej rezignácii Michaela Jackson z môjho života... Som úplne nová Barbora; som úplne nová Naomy... Od vtedy, čo odišiel do Gary, som sa musela akosi pozbierať na vlastné nohy. Perfektne sa mi to podarilo... Začala som žiť celkom nový život, ktorý mi nikto neobmedzoval (až na Bekky, svojimi hlasnými pripomienkami). Stala som sa novým človekom, ktorý, síce nemá vysnívanú prácu ani nič, čo by od života mohla očakávať, ale som spokojná s tým čo mám (čo mám robiť?! Ja za to nemôžem! Dosť dlho som sa snažila zapadnúť medzi New Yorčanov a teraz sa mi to konečne podarilo!). Už ani netipujú, že som pôvodom z Alžírska. A vlastne, nevie o tom ani Bekky. Myslí si, že som sa narodila v neďalekej nemocnici a rodina ma nechcela, tak ma adoptoval niekto úplne iný... Musela som si vymyslieť celkom inú zápletku života, nikomu som dokonca nepovedala, že som so slávnym Michaelom Jacksonom chodila ešte v dobe, keď bol v skupine Jackson 5 (The Jacksons). No teraz o ňom počúvam, len ako o Michaelovi Jacksonovi, pri ktorom mene každý kričí o dušu: "MILUJEM ŤA!" A to niekedy robí aj Bekky. Musela som si tiež vymyslieť, že skupinu Jackson 5, neznášam a tiež samotného Michaela Jacksona. Tá, to však nevie prekusnúť... Ale, nie je to predsa také ťažké, nie? "A čo si zobereš zajtra?" opýtala sa odrazu Bekky. Úplne ma vytrhla zo zamyslenia. "Ja som rozmýšľala, že si požičiam tú tvoju ružovú blúzku, čo nikdy nenosím, môže byť? Musíme aj tebe ničo nájsť..." hovorila, no ja som pokrútila hlavou: "No... Bekky... Ja neviem, či vôbec niekde idem... Poslednú dobu som dosť unavená a za chvíľu sa blížia Vianoce... Myslím, že toto nie je pre mňa..." povedala som a ďalej som pozorovala vyplašené pohľady nič netušiacich okoloidúcich, ktorí  na mňa stále upierala zrak. Nevedela som, čo si o tom mám myslieť, tak som sa len usmievala, ako by sa nič nestalo. "A čo budeš robiť?" zrazu vybuchla Bekky. "Radšej budeš sedieť doma na zadku? Vieš, moja... O to práve ide- prídu Vianoce.... Pokaľ si ja dobre pamätám, a pamäť mám zatiaľ dobrú, je toto vianočný večierok, nie? Takže- ty budeš sedieť doma, je to tak?" Prikývla som. Presne tak to bude. "Môžem ísť na prechádzku... Alebo niečo..." povedala som a Bekky sa na mňa znova pohoršene pozrela: "Nehovor! Dobre, ja ťa nútiť nemôžem... Ale pravidelne ti budem posielať MMS-ky s obrázkami, aké to na tej párty bdue super!"  "Pokojne..." usmiala som sa. "Vypnem si mobil..." A tak sem ďalej pokračovali v podpichovaní, až sme sa dopracovali k malému a skromnému bytíku, kde sme boli spolubývajúce... Vošli sme cez staré dvere do bytu, kde si Bekky zložila všetky veci, ktoré si kúpila. A môžem vám povedať, bolo toho neúrekom... A to tvrdí, že ja som bohatšia ako ona. Momentálne pracujem ako novinárka. S Bekky sme sa zoznámili, keď sme sa o to miesto, (ktoré som nakoniec vyhrala ja) mali biť... Skamarátili sme sa a Bekky sa rozhodla, že mi to miesto prenechá... Bolo to od nej veľmi zdvorilé, tak som jej ja na oplátku vybavila ubytovanie. Ešte jednu izbu sme mali voľnú, takže som ju s radosťou prijala. "Naomy, prečo si si ty nič nekúpila?" spýtala sa po chvíli. Ja som pokrčila plecami: "Mne také netreba... Ja si vystačíím s tým, čo mám..." povedala som a ukázala som na celkom pekné tričko s diamantovým okom a podpisom Merilyn Monroe. "Samozrejme..." zasmiala sa Bekky. Doteraz nechápem, čo je na tom smiešne... "Jasné..." povedala som. "Ja som skromná." "A ja som prevtelený Michael Jackson..." povedala. "Môžeš prestať?!" vybuchla som. Bekky vie, že ja som na tú tému dosť citlivá, takže v mojej blízkosti to meno rozoberať nemusí... Keby vedela pravdu, možno by to aj pochopila, nie? "Prepáč..." ospravelnila sa, aj keď som si nebola istá, či to myslí úprimne, alebo ironicky, čo je pri nej pomerne veľmi často... "Idem spať..." zastavila som ju a odišla som do svojej izby, kde som zaspala nečakane rýchlo. Prisnilo sa mi o Michaelovi... Ako sa asi teraz má?