Sára:

         Ďalšiu noc, som prespala u Michaela v izbe...

         Zrejme si dal námahu, aby to tam nejako vyzeralo, pretože tam bolo čisto, nie ako pri poslednej návšteve...

Keď som sa ráno zobudila, ešte vedľa mňa tvrdo spal. Dúfala som, že sa mu niečo pekné sníva a, že sa tak skoro ani nezobudí chcela som urobiť raňajky...

         Vstala som tak pomaly a opatrne, aby som ho nezobudila a z jeho izby prešla do tej mojej. Tam som sa prezliekla a urobila kompletnú rannú hygienu...

Cestou do kuchyne, som sa chcela predsvedčiť, či Michael naozaj spí. Bol takmer v rovnakej polohe, v akej som ho videla naposledy.

         Bolo to čudné, pretože ja mám vo zvyku sa stále pretáčať a ešte nikdy som sa nezobudila v rovnakej polohe, v akej som aj zaspala...

         Odišla som teda do kuchyne a povedala kuchárkam, aby si dali prestávku a išli na kávu do mesta. Samozrejme, vôbecn neprotestovali a odišli čo najrýchlejšie, zrejme aby som si to náhodou nerozmyslela.

         A hľadanie potrebných ingrediencií sa mohlo začať. Na pláne som mala urobiť palacinky, lebo viem, že to má rado každé dieťa...

Po pár minútch, som mala všetky veci úspešne na stole. A pustila som sa do práce...

A možno, po pól hodinke, som mala teplé palacinky na stole. Jednu som dokonca ochutnala, aby som sa predsvedčila, že Michaelovi na stôl nedávam niečo čo nechutí ani mne... Boli dobré, no nemôžem povedať, že by boli lepšie, ako od nejakej profesionálnej kuchárky.No zrazu, keď som sa otočila, Michaelove pery mi doslova vrazili pusu. Michaelove ruky ma zase začali chytať za líca a jeho nohy sa k mojím približovali o niečo rýchlejšie. 

 „U-u-u-urobila... urobila som...“ Pri Michaelovi som sa nedostala k slovu. Len ma bozkával a bozkával. Nedokázala som sa od neho odlepiť, bolo to niečo silnejšie ako som si dokázala predstaviť...

         Nebola to LEN láska, bola to CHÉMIA.