Michael:

         Ku Sáre som sa približoval rýchlejšie, ako som ja sám chcel... Strašne ma to k nej tiahlo... Jej krásne snivé modré oči, tie dlhé bloďavé vlasy... nedokázal som jej odolať... Bolo to, ako malé dieťa, ktoré nedokáže odolať sladkosti. Moja sladkosť, bola ona... Sára...

         Jej pery boli naozaj sladké a prekrásne modré oči... Aj keby som nechcel, nedokázal by som sa od nej odtiahnúť. Čím viac a viac som ju bozkával, tým viac a viac sa mi páčila... Bolo to zázračné... neuveriteľné... No videl som, že sa mi snažila niečo povedať, tak som jej dal chvíľku... kým som jej dával dole tričko, hovorila: „Urobila som palacinky...“

         „Najeme sa neskôr,“ povedal som a znova sme sa začali bozkávať... Teraz, ma už dokonca netiahlo ani k palacinkám, ktoré mimochodom krásne vyvoniavali na stole. Chcel som len ju... LEN JU... Nechcel som nikoho iného...

         (DOMYSLITE SI, PROSÍM, ČO SA STALO ĎALEJ...) 

 A večer prišiel rýchlejšie, ako sa zdalo... Obidvaja sme sa ocitli u mňa v izbe, presnejšie v posteli.

         Ani som nevedel ako a zaspal som. Na to, že som celý deň strávil so Sárou, som sa cítil nesmierne unavený...

No zobudil ma zvoniaci telefón.

         „Halóóó?“ ozval som sa strašne ospalo, pretože ma premohol spánok. „Á, to si ty..."

         („Čau, Michael, to som ja, Liz, len ti chcel poblahoželať všetko najlepšie k narodeninám... Hmm... Je ti niečo?“)

„Nie, nie... Som v poriadku, zaspal som... A... Ďakujem,“ povedal som.

(„Nó, vieš, neviem, či bude nejaká párty, alebo čo, len ti chcem poblahoželať a v prípade sa ospravedlniť, lebo... Mám nejakú prácu, takže sa nemôžem dostaviť, ale darček ti pošlem, o to sa neboj...“)

„Ó, ďakujem, si milá... Úplne som zabudol, že zajtra mám narodeniny...“

(„Hmm... No, vieš, dúfam, že som prvá...“)

„To teda si... Ešte raz ti ďakujem, ale teraz už musím ísť...“

(„Dobre, všetko najlepšie, tak ahojky,“)

„Dobre, ďakujem, ahoj...“ poďakoval som sa.  

Ten čas ale ide rýchlo... Ja už budem mať tridsiate narodeniny... V prítomnosti Sári, som na to úplne zabudol... Dúfal, že ona nezabudla... 

V priebehu celého dňa, sa mi ozívali rôzny ľudia s poblahoželaním k narodeninám... Ozvalo sa mi aj pár fanúšičok, ktorým som okamžite nakázal aby si vymazali moje číslo... Vôbec som netušil, z kade ho majú... Kto im ho dal? Ja určite nie, pretože nejakú Alex, ani Denisu, nepoznám...