Sára:

         Ráno som sa znova zobudila o trošku skôr, ako som predpokladala. A Michael, ešte spal. Nevedela som čo mám tentokrát robiť, pretože po všerajšku, keď som kuchárkam vyničila všetky zásoby, ma do kuchyne nechceli ani pustiť...

Sadla som si teda na gauč v obývacej izbe a čakala, kedy sa Michael zobudí. Nechcela som ho rušiť...

         Keď vtom, niekto zaklopal.

Bežala som otvoriť dvere, no ešte stále som bola v pyžame, takže som mala obavy, že sa vyľakajú, keď ma zbadajú.

         No keď som podišla k dverám a otvorila ich, nečakalo ma vôbec nič príjemné... Boli to Michaelovi bratia. Všetci, niektorých mená, si dokonca neviem zapamätať, ale zbadala som Marlona, Tita, Janet, La Toy a ešte niekoľkých...

         A to prekvapeni, ma poriadne prebudilo. Potom už som fakt vôbec nebola unavená, pretože Marlon v prvých radách, na mňa vyvalil vedro so studenou vodou. Nemala som ani chuť kričať, pretože som vedela, že Michael spí, ale ani som sa na nich nemohl pozrieť, lebo by som ich prepichla pohľadom...

         „Á, to si ty...“ povedal Marlon.

         „Ja?“ opýtala som sa žmýkala si vlasy. „Poďte ďalej,“ pozvala som ich.

         „Hej... No... Brácha Nám o tebe veľa rozprával...“ Marlon si ma očami premeral. „No... Vlastne, to vedro patrilo jemu. Budeme ho musieť znova napúšťať...“ hovoril a pozrel sa na Tita a bratom, akoby chcel naznačiť, aby to zariadili.

         „Prečo?“ opýtala som sa.

         „Veď má narodky... Ako prekvapenie, ale teraz to bude lepšie... Zvažovali sme, že ho oblejeme ešte v podteli, ale nevedeli sme, ako sa dostať k nemu do izby... No teraz to bude jednoduchšie...“ povedal a vstúpil za prah dverí. „A, mimochodom, som Marlon,“ Marlon mi podal ruku.

         „Sára,“ predstavila som sa.

         Marlon sa až tak zľakol, že skoro spadol. „Čo?“ reagoval.

         „Michael má nerodky?! Koľkého je?!“ hneď som sa pýtala. Úplne mi to vypadlo... Vlastne, ja som ani nikdy nevedela, kedy má narodeniny...

         „O, ou... Niekto mááá problééém,“ zaspievala smejúca sa Janet. „Som Janet, toto je La Toy,“ Janet mi podala ruku a Ly Toy tiež. Chytila som sa za hlavu a Marlon na mňa vyvalil oči: „Ty si vážne zabudla?“

         Obrátila som sa k nemu a povedala: „Vážne...“ Schytila som kabát, zavesený pri dverách a bola som rozhodnutá, že idem Michaelovi kúpiť nejaký derček... Musím pre ňho predsa niečo mať... „Hneď som späť... prosím, keby sa Michael pýtal kde som, vymyslite si nejakú výhovorku, dúfam, že sa nezobudí tak skoro...“

         „On ešte spí?“ pýtal sa Marlon a obzeral sa po bratoch.

         „Hmm, ja viem, čo bude chceiť, idem s tebou... Pomôžem ti...“ pridala sa Janet a rýchlo sa za mnou vydala.

"Ďakujem,"

"Nie, ja ďakujem... Už mi išli poriadne na nervy... Celú cestu vymýšľali, ako asi budeš vyzerať, keď si zbalila Nášho brata..."