Choď na obsah Choď na menu
 

Kapitola 19.

25. 8. 2012

 Sára:

         „Oh, nie! Janet... Nič sme pre neho nenašli... Teraz je už určite hore a čaká, kedy sa vrátime... Ach! Ako som mohla zabudnť! Som strašná trúba! A teraz mu čo dám? Malo mi dojsť, prečo mal včera toľko telefonátov... Hmm, Janet? Hej, Janet! Kde preboha si?!“

         „Sára! Mám to! Našla som to!“

         „Máš pre Michaela nejaký darček?“ rozjasnili sa mi oči.

         „Niééé, kúpila som si nové topánky! Perfektne sa hodia k tomu tričku, o ktorom som ti hovorila...“ povedala celá natešená Janet.

  „Hmm, super, Janet, ale teraz potrebujeme naozaj veľmi ten darček a nie topánky, áno, zlatko? No... ale, sú naozaj pekné...“ priznala som. Janet z malej taštičky vytiahla len jednu topánku, no pekná bola aj tá. „Ale musíme niečo nutne nájsť pre Michaela!“ skríkla som, aby som si vyjasnila, na čo sme sem vlastne prišli... Bolo to ťahšie, ako sa zdá...

         Však, Michael je MULTIMILIÓNOVÁ hviezda, čo tak jemu môže chýbať?          „Viem!“ odrazu skríkla Janet. Pomaly som sa k nej otočila a spýtala sa: „Našla si nejaké topánky, čo sa hodia aj k tým tvojím nohaviciam?“

         „Nie! Teda... Áno, aj... Ale už viem, čo dáš môjmu bračekovi!“

         „Fakt?!“ pýtala som sa. Neverím, že janet niečo napadlo... Možno mu chce dať náušnice. Ale kulmu... Ale zase niečo, čo chce ona...

         „Áno, viem o ňom, že rád číta knihy, je veľký znalec umení a...“

         „A je to Michael Jackson...“ dohovorila som. „Ako nám pomôže to, že rád číta knihy, ke´d neviem čo presne?“ opýtala som sa, no Janet hneď vedela, čo mi odpovie: „Hovoril mi o jednom titule, ktorý by si prečítal... Môžeme mu ju kúpiť!“

         „Och! Janet! Si super!“ skríkla som a bežala som ju objať.

         „Ďakujem... ale musíme byť veľmi rýchle, stavím sa, že La Toy a Marlon už určite improvizujú... A ako poznám Marlona, vymyslí si na Michaela zase nejakú blbosť a on mu uverí... je príliš dôverčívý, vieš?“ vysvetľovala mi, no ja som ju vôbec nepočúvala. Očami som blúdila po obchdnom dome a hľadala kníhkupectvo.

         „Tak je!“ skríkla Janet a utekali sme smerom k nemu. Potom sme vošli dnu a čo najrýchlejšie hľadali knihu, ktorú Michael tak veľmi chcel... 

         „A ako sa volá?“ opýtala som sa, aby som vedela, čo vlastne hľadáme.

         „Je od Agathy Christie, ke´d ju uvidím, určite je spoznám...“ povedala.

         „Aha... Tak dobre, povedz, keď ju budeš mať...“

         „Mám ju! Agatha Chrstie, Poirot...“ čítala Janet. 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.