BUM!

Janet tak silno tresla dverami, že sa skoro každý zobudil...

Teda Michael, ktorý mal kuchyňu bližšie k vchodovým dverám, sa tak prudko strhol, že ruku, na krorej mal šľahačku si pľaskol na tvár a vtom sa ako vyľakané šteňa pozeral všade okolo seba.

         Neudržala som sa smiechu. Bolo to také smiešne a stavím sa, že Michael by sa tiež smial,  keby sa mu naskytla takáto príležitosť.

         „Ty?“ vypŕskol, no následol úchecht.

         „Nie, ja som to nebola- HAHA! Ale si strašne, haha, strašne zlatý s tou šľahačkou na tvári!“ smiala som sa.

Michael si oblízol pery, čím dal najavo, že mu aj celkom chutí. Voľnou rukou si nadvihol korunu a pozrel sa na mňa.

         „Kde ste tak dlho boli?“ opýtal sa.

         „Hľadali sme ti predsa darček, nie?“ opýtala som sa a ukázala Michaelovi knihu, ktorú mu v podstate vybavila Janet...

         Michael sa zhlboka nadchol a skríkol: „Jéééj! Ďakujéém! Tú som si stále chcel prečítať! Kamaráti ju vychvaľovali...“ vravel a hneď ju schytil.

         Zasmiala som sa. „Nemáš zač...“ povedala som, no Michael ma hne´d tak tuho objal, že som sa ani nevedela brániť... Tiež som sa brániť ani nechcela...

No keď ma pustil, šľahačku, ktorú mal Michael na celej tvári som na tvári mala aj ja. Ale musím priznať, že bola naozaj chutná...

 A potom mi dal Michael takú peknú pusu, že som mu do očí nevidela preto, že ich možno mal aj zavreté, ale pretože nás obidvoch obklopovala šľahačka... Bolo to zlaté... 

„Ehm, ehm.“

Niekto zakašľal...

         „Janet! Chvála bohu! Ani si neviete predstaviť, ako sme sa o Vás báli! Samozrejmel ne ja a La Toy... Ako inak...“ dodal a postavil sa zo stoličky, na ktorej bola tiež šľahačka. „Ostatný ešte spia?“ opýtal sa.

         „Áno.“ Prikývla som a Michaelovi sa rozjasnila tvár: „Tak to pohľadajte šľahačku, aby sme im to išli vrátiť!“ zašepkal. Michael sa šibalsky usmieval a neviem prečo, cítila som sa v úplnom poriadku, ako keby mi do života už vôbec nič nechýbalo, len Michaelov úsmev... Bolo to, ako horúca kúpeľ s bublinkami... Horúca kúpeľ s bublinkami, a s Michaelom...

         Postavila som sa schytila hne´d prvú šľahačku, ktorú som zbadala sa na zemi povaľovať. Michael a Janet vybrali náhodné obete žartu- takže všetkých.  

 Začali sme od Marlona, no La Toy sme dali len trošku. Bola strašná sranda pozorovať, ako sa zobudili na Michaelov hlasný krik a rukou so šľahačkou, si pretreli celú tvár.

         Vtedy prišla druhá fáza plánu: ÚTEK! 

 Ja, Michael aj Janet sme doslova vyleteli z hlavného domu a následovali sme Michaela, pretože uháňal tak rýchlo, že sme sa ani nestihli dohodnúť kam sa schováme. Michael zamieril rovno k bazénu. Asi preto lebo vedel, že za nami bude takmer celá rodiny Jacksonovcov behať. 

 A tak sa aj stalo.

         Prvý skočil do bazéna Michael a za ním ja. No Janet zastala tesne pred vodou a skríkla: „Ale ja sa nechcem kúpať!“

         Ale Marlon a ostatný ju dohonili a skôr ako stihla pretostovať, poplávala za nami... A tak dopadla celá Michaelova oslava. Nakoniec u NÁS prespala celá jeho rodina, ktorá sa rôzne ubytovala- o obývačke, v hosťovskej izbe, no i tá bola malá, tak sme sa museli dohodnúť, že Janet a La Toy sa vyspia u mňa v izbe a ja budem spať s Michaelom...