Choď na obsah Choď na menu
 

Kapitola 26.

2. 9. 2012

          „Hmm... Sára?“ opýtal sa ma Marlon. Otočila som sa: „Hmm?“ Marlon sa na mňa pozrel, potom na bratom, La Toy a Janet a späť na mňa: „Ke´d sme boli malý, pripravovali sme pre Michaela, taký plán, v prípade, že by mu bolo zle ako teraz...“ hovoril.

         „Chcete ho urobiť?“ opýtala som sa. Marlon prikývol a na tvári sa mu objavil úsmev: „Ale potrebujeme aj tvoju pomoc...“

         „Nie je to niečo také... Čo by ho mohla nahnevať?“

         „Niééééé, kdežééé...“ kývol rukou. Ja som sa zatvárila kyslo a pridala som sa: „Tak dobre...“ No popravde, mala som obavy, čo vymysleli... Ale upokojila ma správa, že v tom s nimi je aj La Toy a Janet a v La Toy mám úplnú dôveru. Bola som ZA, len preto, pretože nechcem, aby sa Michael cítil ďalej takto zle.

         „Dobre... Zajtra ráno začíname, O.K.?“ skonštatoval. Prikývla som. Však, už keď som súhlasila...

         „A akú rolu v tom hrám JA?“ spýtala som sa.

         „Nóó, vlastne... Celkom dôležitú...“ povedal Marlon a La Toy sa zasmiala. Janet spozornela a pozrela sa na mňa, ako keby som súhlasila s úplnou blbosťou... Snáď to nie je niečo ako...

 

Michael:

         Ráno som sa zobudil. Ani som si neuvedomoval, že som spal a ani, že som spal takmer celý deň... Ale dnes je ten večierok, takže, som nakoniec dobre urobil, že som si ľahol.

         Sadol som si na posteľ.

         „OCH, NIE!“ skríkol som.

 Sám som nevedel, kde sa to nachádzam. „Nie, nie, nie, nie, nie!“ kričal som a pozeral sa okolo seba. Sedel som na posteli uprostred ničoho... Prudko som sa otáčal zo strany na stranu, či uvidím aspoň nejakú CIVILIZÁCIU. Zrazu som na posteli zbadal list (dopis). Schytil som ho a začal čítať- „Michael, toto je list odo mňa,“ prestal som, pretože hneď mi došlo, že takto sa podpíše len Marlon. Kto iný sám seba považuje za JA aj v liste pre niekoho a neuvedie svoje meno? Marlon... „Teraz sa nachádzaš na samom konci Neverlandu. Musíš zistiť na ktorom a ako sa dostať k najbližšej nápovede. Tú ti zdelí Janet, ktorú nájdeš. Ke´d nie, neuvidíš svoju Sáru. Ja a rodina Jacksonovcov...“ prečítal som. Celý Marlon... Rozhliadol som sa okolo seba, no okolo mňa a mojej postele (mimochodom, vôbec netuším, ako a kedy ma s tou posteľou preniesli), nebol nikto a nič.     ... (Všetky tieto smajlíky, perfektne vystihujú moje pocity) 

Sára:

         „Takže...“ povedal Marlon a tleskol rukami na znak, že to, čo mal urobiť je vykonené. „Michael je v zóne A a teraz...“

         „Kde je zóna A?“ skočila som mu do reči.

         „Nepoviem.“ Odfrkol Marlon a víťazoslávne vyplazil jazyk. Ten som mu obetovala. „Dobre,“ pokračoval a pozrel sa na Janet a La Toy+ bratov Jacksonovcov. „Janet,“ oslovil ju a podal jej malý zelený papierik, na ktorý hneď padol Janetin zrak, „prosím ťa, choď na zónu B a La Toy,“ jej podal modrý papierik.

         „Ale ja chcem červený.“ Protestovala La Toy. Ja som sa len zasmiala.

         „Ten má Tito,“ Marlon ukázal na Tita, ktorý sa zatváril trošku zvláštne. „Ty vieš kam máš ísť...“

         „Viem...“ povedala La Toy. „Ale ja AJ TAK CHCEM ten červený...“ zamrmlala si po pod nos. Malron sa smiešne uchehtol a ako Janet a La Toy, ostatným tiež porozdával papieriky rôznej farby.

         „A nestraťte ich prosím,“ varoval ich a na to sa každý rozišiel. Jediná, som zam zostávala ja.

         „A ja?“ opýtala som sa.

         „O teba sa postarám...“ povedal Malron a na tvárila sa mu objavil škodoradostný úsmev... 

 

 

 

          

        

 

         

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.