A tak som pokračoval ďalej... Správa, ktorú mi mala Janet odovzdať, ma iba posúvala dopredu.

         Rozbehol som sa ďalej. Únava, už vo mne nehrala vôbec žiadnu rolu. Zrazu som bol čulý ako rybička a hnal sa dopredu, pretože vie, že Marlon je schopný Sáre urobiť hocičo... Po pár sekudnách behu, som sa ocitol pred hlavným domom zadychčaný ako pes. „Konečne...“ vzdychol som si. Na chvíľu som zastavil, no vtom sa ozval krik...zo zadu, z domu... neváhal som ani sekundu a rozbehol som sa za hlavný dom, keď krik stále silnel, zistil som, že prichadza od bazéna.Pribehol som k bazénu najrýchlejšie, ako sa len dalo a vtedy som JU zbadal...