Po večeri, som išiel spať. Zaklopal som na dvere Lii a ona s kamennou tvárou otvorila dvere.

         „Hm... Nesiem ti tú vodu, čo si chcela...“ povedal som, no Sára už ju asi nechcela, pretože mi silno pred nosom zabuchla devere... Neriešil som to a napil som sa... Aj mne poriadne vyschlo v hrdle a prišiel som na to až teraz... A nezabúdam, so Sárou musím mať trpezlivosť... Ešte aby mi utiekla a ja budem mať všetko na svedomí... Nie, ďakujem, škandál, že Michael Jackson, multimiliardárová hviezda stratil dievča, nie je vhodný... A zvlášť nie teraz, pred albumom BAD... 

         Keď som sa áno zobudil a pozrel na hodinky, videl som, že je 8 preč... Vstal som a šiel som sa osprchovať. Potom som zavolal Sáru na raňajky.

Znova som jej zaklopal na dvere, no chvíľu som váhal. Nevedel som, či sa už stihla zobudiť, alebo ešte spí... Po chvíli som zaklopal druhý krát. Zase mi nikto neotvoril, ale všimol som si, že dvere sú pootvorené. Chytil som kľučku, otovril dvere a vošiel do Sárinej izby. Nik v nej nebol. Nepočul som dokonca ani tiecť sprchu.

Z jej izby som sa rýchlo išiel pozrieť do prvej miestnosti, ktorá ma napadla- obývačka. Našťastie, Sára tam ležala na pohovke a spala. Asi zaspala pri pozeraní telky, pretože tá ešte bola zapnutá. Vypol som ju a sledoval Sáru, kedy sa zobudí, aby sme sa mohli ísť na jesť...

         Vyzerala celkom milo... Škoda len, že sa predo mnou totálne uzavrela do svojej „vlastnej komnaty“. Prečo so mnou nechce nič mať? 

Sára:

         Ach, jaj! Viem, že sa na mňa pán Jackson pozerá... Počula som ho prichádzať. Čo si teraz asi myslí? Asi čaká, kedy sa zobudím... JOJ! Zabudla som na raňajky. Ale veď, teraz nemôžem z postele vyskočiť ako keby ma koplo 1000 voltov! Vyzeralo by to veľmi nápadne. Určite by si myslel, že som ani nespala... Musím to zahrať naozaj nenápadne: pomaly rozlepiť oči, zívnuť si, natiahnúť sa a keď zistím, že nado mnou sedí a čumí na mňa ako na posledné zjavenie, prudko sa strhnem... Tááák... Všetky postupy som presne dodržala a všetko to presne vyšlo. Akurát sa jednu drobnú nehodu...

         „AU!“ skríkol pán Jackson.

         „JAU!“ skríkla som ja.

Naozaj som sa veľmi prudko strhla, a narazila priamo do pána Jacksona. Obidvaja sme si šúchali hlavy, no nechápem, ale pán Jackson sa smial...

         „Zase je niečo vtipné?“ opýtala som sa. Podstata mi asi už dávno unikla. Pán Jackson bol vysmiaty od ucha k uchu a po chvíli smiechu, s uchechnutím povedal: „Raňajky sú hotové...“

Otočil sa a šúchajúc si čelo kde sme sa narazili odišiel. 

A zase som to pokašľala!