Kapitola 7.
Michael:
Čo robila pred mojími dverami? Určite nehľadala kontaktnú šošovku...
Bol som naozaj šťastný, že sa mi podarilo vymyslieť ďalšiu pesničku. I just can´t stop loving you, je prekrásna a veľmi citlivá pieseň. Vlastne, je to duet, ale aj tak na ňu nikto nemôže povedať ani jedno zlé slovíčko...
Ale naozaj, čo tu Sára robila? Počúvala ma? Rýchla zmena názoru; však ešte ani nie pred dňom sa na mňa nechcela ani pozrieť, a dnes mi sedí pri dverách len aby ma počula... Vtom mi niekto zaklopal na dvere. S úsmevom na perách som bežal otvoriť a bola to Sára.
„Michael, chcela som sa ti ospravedlniť, že som načúvala pri tvojich dverách a zároveň ti oznámiť, že večera je hotová...“ povedala a úprimne sa usmiala. Mala naozaj nádherný úsmev...
„Dobre, ďakujem... A...“ zastavil som ju, lebo som videl, že už-už sa chcela vypariť. „Vieš, veľmi si cením svoje súkromie, keďže ho takmer nemám, chcel by som ťa poprosiť, aby si to už pre moje, aj tvoje dobro nerobila...“ no, snažil som sa povedať čo najjemnejšie, aby si na mňa nemohla vymyslieť nič zlé.
Teraz pred albumom BAD, mi vôbec nechýbal nejaký škandál, zvlášť, keď mi celý tento mesiac dali paparazzovia aj šialený fanúšikovia voľno... len dúfam, že som to nezakríkol...
„Jasné... Prepáč, neviem, čo som si myslela...“ zasmiala sa Sára. „Ale tá večera ju už fakt hotová, tak by sa hodilo ju zjesť...“ povedala palcom ukázala na schody.
„Idem,“ hneď som za sebou zatvoril dvere a spoločne so Sárou sme sa vybrali dole schodmi. Sára bola na mne celu cestu nejako divne nalepená na mňa, no aspoň, že sa ma nedotýkala. Len bola o niečo bližšie, ako tá Sára, ktorú som spoznal...
„Chcel som ti povedať, že som vymyslel program, čo budeme robiť...“ povedal som. Sára sa na mňa zadivene pozrela. „Póď...“ pobádal som ju a vytiahol za ruku von z izby.
Vošli sme na záhradu a tam sa začala naša prechádzka...
P.S.: Naozaj mi musíte prepáčiť tie chyby...