„Tááák, môžeš sa ma pýtať na rôzne veci, koľko krát chceš... Ale... Potom môžem aj ja teba. Budeme sa striedať. Prvá ty.“ Povedal som ruky si zložil za chrbát a nevinne som sa pozeral pred seba, aby nestihla zisitť, že sa celkom bojím otázky, ktorú mi položí... Zároveň som myslel na otázku, na ktorú sa jej opýtam ja. Čo to bude? Opýtam sa jej na niečo s Liiou? Nie, bude si myslieť, že ju stále milujem, čo ani nevie, že som ju miloval...

         „Michael, naozaj?“ opýtala sa dosť zaskočene. Pousmial som sa a odpovedal: „Naozaj... Pýtaj sa...“ znova som ju pobádal, no ona si namiesto toho vzdychla. Myslím, že aj Sára váhala, na čo sa ma opýta...

         No ja som nechcel pôsobiť trápne, keďže odpoveď musí byť pravdivá, žiadne klamstvá... „Hmmm... Táák... Tá pesnička, ktorú si spieval... Ako sa volá?“

         Ach jaj! Musím jej to predsa povedať!

         Zahanbene som sa na ňu pozrel, ale len jedným okom, pretože druhé som mal zatvorené a jemne som si kúskal predné pery...

         „I just can´t stop loving you...“ povedal som. Sára sa na mňa pozrela.

Sára:

         Prečo taký názov? Kto bol inšpirácia? „Teraz ty,“ povedala som a na Michaelovi som zjavne uvidela, že má chuť sa zasmiať. Asi nevedel, akú otázku mi má dať, pretože chvíľku bolo ticho, až potom sa predsa len ozval a to už sme sa pomaly blížili k bazénu: „Hmm... Neviem na čo sa ťa mám opýtať, tak ma napadlo... Počúvaš moju hudbu?“

         Vzdychla som si. Ťažká otázka, pretože až doteraz, som pri mene Michael Jackson, mala chuť okamžite odísť z miestnosti, v ktorej som sa nachádzala.

A to mám kamarátku, ktorá Michaela miluje... Stále mi to vraví, ako keby som to nevedela... Každý deň mi do ucha púšťala jeho pesničky s hlasnými povzdychmi závisti... Keby len tak Rose teraz vedela, že som v dome Michaela Jacksona, obätovala by aj vlastný život, aby sa sem mohla dostať a namiesto nej som tu ja... Predsa, prišlo mi to dosť nefér, keďže ja som TU a ona je odo mňa ďaleko niekoľko kilometrov... „No... Kamarátka... Pravdu povediac, každý deň mi kamoška púšťala tvoje pesničky, takže aj áno, ale sama od seba by som to VTEDY určite neurobila...“ povedala som s dôrazovam na slovíčko ´VTEDY.´

         „A teraz?“ opýtal sa, zastal a ruky rozprestrel veľda tela, ako keby mi chcel ukázať, celé svoje telo...

         „Nóóóó... Ani neviem... Si iný, ako sa hovorí v telke... A to o tebe DENNE počúvam samá skvelé veci... Podľa mňa si lepší, ako mi hovorila Rose...“

         „Kto je Rose?“ reagoval Michael. No veľmi sa červenal. Asi preto, lebo v podstate som ho naozaj pochválila a on si to zrejme veľmi dobre uvedomoval. Moja najlepšia kamarátka... Strašne ťa miuje...“ povedala som. „Ale to boli už tri otazky, takže... Som na rade ja...“ povedala som, no zrazu sa ozvalo strašné špliechnutie. BOLA SOM TO JA! Spadla som priamo do byzéna, no Michaelovi na súši bolo asi veľmi smiešno, tak som na neho začala kričať: „MICHAEL, MICHAEL! POMÓC, JA NEVIEM PLÁVAŤ!“ Michaelovi hneď z tváre zmizol úsmev a skočil za mnou.

         Chytil ma a doviedol k múriku v bazéne...

         „Ibaže...“ dychčala som. „Ja plávať viem!“ skríkla som a Michael sa znova rozosmial, no aj ja... Konečne som ho dostala...