Choď na obsah Choď na menu
 

EBONY JET 2007

1. 9. 2013

 E: Aká bola práca s Quincym Jonesom a prečo ťa nazývali Smelly?

michael-jackson-ebony-magazine-cover.jpgMJ: Quincy ma nazýva Smelly (preklad: páchnuci) a Steven Spielberg tiež. Vtedy som vôbec nehovoril neslušne. Dnes sa občas neudržím, ale vtedy som zo seba nevypustil ani jedno neslušné slovo, takže som povedal – to je ale smelly song – keď som myslel, že je nejaká pieseň absolútne úžasná a dokonalá. A od tej doby sa to so mnou vezie. A áno, práca s Quincym bola skvelá. Nechá vás pracovať a robiť si svoje veci a prehovorí, pokiaľ má naozaj čo povedať a dodá do hudby nový element. Počuje skoro nepočuteľné veci. Napríklad do Billie Jean sme mali dodať jednu basovú linku, zároveň melódiu a celú kompozíciu. A on pridal vždy niečo navyše... Pracovali sme na nejakej piesni a potom sme šli k nemu, kde sme si ju vypočuli. A on mi vždy hovoril: „Smelly, nechaj tú pieseň, aby k tebe prehovorila. Ak tá pieseň ešte niečo potrebuje, tak ti to povie.“ Naučil som sa na to takto pozerať. Aby ste boli dobrí spisovatelia, nemusíte sa orientovať len na dokonalé písanie. Musíte tomu dodať niečo navyše. Nechať Boha vstúpiť. Keď napíšem niečo, o čom viem, že je správne, kľaknem si a poďakujem Bohu.

E: Kedy naposledy si sa takto cítil?

MJ: Nedávno. Stále píšem. Keď cítiš, že je niečo správne, je to ako tehotenstvo – dojme ťa to, cítiš, že z teba chce niečo von – a potom sa to stane! Je to ako explózia niečoho krásneho, je to vesmír, v ktorom sa môžeš prechádzať s 12 notami.

(Michael počúva pôvodnú verziu Billie Jean na iPhone)

MJ: Keď tvorím nejakú pieseň, robím vždy hrubú verziu, aby som si mohol počúvnuť refrén. Keď sa mi páči pieseň už v tejto verzii, viem, že bude fungovať. Robím to pri každej piesni. Melódia je najdôležitejšia. Pokiaľ sa mne osobne melódia páči, prejdem k ďalšiemu kroku. Keď sa pozriete na pieseň Billie Jean, tá basová linka je v tej piesni hlavná, je ako hlavná postava diela. Keď tvoríte 4 hlavné basové linky, je to akoby ste mali 4 postavy. Je to veľa práce.

E: Ďalší veľký moment bolo vystúpenie Motown 25...

MJ: Keď som dával dokopy pieseň Beat It, z nejakého dôvodu som bol v štúdiu v Motowne, aj keď som tú spoločnosť už dávno predtým opustil. Berry Gordy za mnou prišiel a spýtal sa ma, či by som sa nezúčastnil šou a ja som mu povedal nie. Proste nie. Sústredil som sa len na Thriller a na prácu. Berry ma ale stále žiadal, a tak som mu povedal, že to urobím iba vtedy, ak ma nechá zahrať aj pieseň, ktorá nie je z Motownu. On sa spýtal: „A akú?“ A jaebony-jet-2007_10.jpg na to: „Billie Jean.“ A on súhlasil. Takže som šiel pripraviť šou, vybral piesne. A nielen to, sústredil som sa aj na prácu s kamerou a na uhol, akým nás budú zaberať. Riadim všetko, čo robím. Vždy mám 5, 6 kamier. Akékoľvek vystúpenie, ktoré robím, musí byť správne zamerané. Pokiaľ nie je, ľudia to neuvidia. Je to to najsebeckejšie médium. Filmuješ len to, čo chceš, aby ľudia videli, kedy by to mali vidieť a akým spôsobom. Tvoríš celý ten dojem, ktorý potom ďalej prezentuješ. Ja viem, čo chcem vidieť. Viem, čo chcem dať publiku. Chcem zachytiť emócie také, aké naozaj boli.

E: Ako dlho si toto všetko tvoril?

MJ: Odmalička s mojimi bratmi. Keď som bol malý, otec mi hovorieval: „Ukáž im ako sa to robí, Michael. Ukáž im to!“

E: Bratia nikdy nežiarlili?

MJ: Nikdy to nedali najavo, ale muselo to byť pre nich ťažké. Ja som nikdy nedostal počas skúšky alebo natáčania (smiech), ale potom šlo do tuhého. Môj otec s nami skúšal s opaskom v ruke. Nemohli ste si dovoliť urobiť chybu. Môj otec bol génius, čo sa týka všetkého toho, čo nás naučil – ako pracovať s obecenstvom, ako predchádzať určitým veciam, nikdy nedať najavo pred obecenstvom, že trpíte. Na toto bol naozaj odborník.

E: Vtedy si sa naučil, že je potrebné zaoberať sa i vecami okolo hudby, nielen hudbou samotnou?

MJ: Iste. Veľa som sa toho od môjho otca naučil. Ako mladý mal kapelu menom Falcons. Chodili k nám a hrali spolu. Černosi toto robia – odstavia nábytok, pustia hudbu a tancuje sa. To som mal skutočne rád.

E: Robia to aj tvoje deti?

MJ: Niekedy len pre mňa, ale inak sa hanbia.

E: Aké bolo dostať sa na MTV, keď vtedy MTV nehrala čiernych umelcov?

MJ: Povedali, že černochov nehrajú a to mi zlomilo srdce, ale zároveň som si povedal, že by som s tým mal niečo urobiť. Nemám rád, keď ma ľudia ignorujú. Najprv povedali, že Billie Jean nebudú hrať, ale keď ju konečne zahrali, začali lámať rekordy a prosili o čokoľvek, čo im môžeme poskytnúť. Potom prišiel Prince a dvere sa otvorili i pre iných umelcov. Veľakrát za mnou potom prišli a vraveli: „Michael, keby si tu nebol ty, nebola by tu MTV.“ Vtedy to ale nepočuli a nevedeli. Chcem veriť, že to nebola zlomyseľnosť (smiech).

E: Áno, to bol naozaj počiatok moderných videoklipov.

MJ: Keď sme sa pozerali na MTV, môj brat Jackie povedal – a to nikdy nezabudnem – „Michael, musíš sa pozrieť na túto stanicu. To je ten najlepší nápad, hudba 24 hodín vkuse.“ Pozerali sme sa na to a ja som hovoril, že by bolo fajn tomu dodať i nejakú zábavu, príbeh, viac tanca... Malo by to mať príbeh – začiatok, prostriedok a koniec, takže by sa mohli ľudia tešiť na to, čo príde. Vtedy som začal experimentovať s piesňami Thriller, The Way You Make Me Feel, Bad a Smooth Criminal.

E: Čo si myslíš o hudbe, ktorá sa hrá dnes?

MJ: Je na križovatke a deje sa dosť zmien. Ľudia sú zmätení a čakajú, čo sa stane. Ako sa bude distribuovať a predávať hudba. Internet to všetko zmenil, pretože je tak mocný. Celý svet sedí pri počítači. Odpoveďou na to by mala byť proste skvelá hudba. Ľudia ju stále hľadajú. Nie je to žiadna hudobná revolúcia, ale ako náhle sa objaví dobrá hudba, ľudia ju chcú a urobia pre to veľa. Pred Thrillerom to bolo rovnaké. Čokoľvek sa stane, stane sa.

E: Kto ťa zaujal?

MJ: Spevák Ne-Yo, ale ten má v sebe i kúsok zo mňa. To sa mi na ňom páči. Môžem povedať, že je to chlapík, ktorý rozumie písaniu hudby.

E: Pracuješ s týmito mladými umelcami?

008.jpgMJ: Iste. Ak počujem dobrú pieseň, nezaujíma ma, či ju dodal poštár alebo upratovačka. Tie najlepšie nápady chodia od normálnych ľudí, ktorí proste iba podotknú: „Prečo neurobíš toto a toto?“ Chris Brown je super, Akon tiež. Ja osobne chcem robiť hudbu, ktorá inšpiruje ďalšie generácie. Chcem, aby sa s tým, čo vytvorím, ďalej pracovalo. Už Michelangelo hovoril, že tvoriteľ odíde, ale jeho dielo zostane živé.

E: Aké je vedieť, že si zmenil históriu? Premýšľaš nad tým?

MJ: Dosť nad tým premýšľam. Som pyšný na to, že som pomohol otvoriť rôzne dvere. Všetky tie turné, cestovanie po svete – vidíte aký vplyv hudba má. Keď sa rozhliadnete z pódia na štadión, kam až dovidíte sú ľudia. Je to ten najkrajší pocit, ale prichádza s bolesťou. Je za tým veľa bolesti.

E: Ako to?

MJ: Keď ste na vrchole, ľudia sa vás snažia zosadiť, idú po vás. Ale ja sa cítim vďačný za všetky svoje úspechy, všetky tie prvé priečky, veľké albumy – som vďačný. Som ten istý človek, ktorý sedel u nás na gauči a počúval otca pískať si na hudbu Raya Charlesa. Moja matka ma budila aj o tretej ráno, aby som videl Jamesa Browna v televízii. Sledoval som ho a hovoril si, že práve toto chcem robiť.

E: Čo teraz môžeme očakávať od Michaela Jacksona?

MJ: Veľa píšem a som skoro celé dni v štúdiu. Keď vtedy prišiel do módy rap, hovoril som si, že je fajn, že má i nejakú melódiu, pretože nie všetci hovoria anglicky (smiech). Keď máte melódiu, nie ste limitovaný jazykom, každý si ju môže pospevovať, či je z Francúzska alebo z Ďalekého východu.

E: Máš skoro 50 rokov. Myslíš, že toto budeš robiť aj v osemdesiatych?

MJ: Nie. Nechcem ísť v rovnakých stopách ako James Brown alebo Jackie Wilson. Prial by som si, aby vtedy James spomalil, relaxoval. Asi by tu ešte bol medzi nami.

E: Pôjdeš zase na turné?

MJ: Dlhé turné ma už nezaujíma. Ale čo mám na turné rád, je, že zlepšuje vaše schopnosti. Trvá veľa rokov, kým sa z človeka stane skvelý umelec. Roky. Nemôžete kohokoľvek postaviť doprostred pódia a očakávať výkon. Je to vo vašom pohybe, ako hýbete rukou, ako pristupujete k mikrofónu – a diváci to vidia. Stevie Wonder 18-2-.jpgje môj hudobný učiteľ. Musím ho tu zmieniť. Hovoril som si vtedy, že chcem viac písať. Pozoroval som skúsenejších ľudí pri písaní piesní. Keď som bol v The Jackson 5, vždy nám napísali pieseň a chceli, aby sme prišli a skúsili ju. Ja som bol z toho sklamaný, pretože to bola už hotová vec a ja som chcel vidieť ako ju tvorili. Chcel som to zažiť. Takže Stevie Wonder ma nechal nahliadnuť. Bol som ako mucha na stene. Bol som pri tom, keď vznikli Songs in The Key Of Life. Sedel som s Marvinom Gayeom a iba... A toto boli ľudia, ktorí k nám chodili na návštevu a hrali basketbal s mojimi bratmi celý víkend. Vždy sme mali takých ľudí okolo seba. Takže, pokiaľ môžete byť pri vzniku piesne od začiatku, je to poučné.

E: Pohybuješ sa po celom svete. Ako dnes vidíš svet?

MJ: Znepokojuje ma globálne otepľovanie. Vedel som, že to príde a dúfal som, že si to ľudia uvedomia skôr. Ale nikdy nie je neskoro. Je to ako odchádzajúci vlak. Pokiaľ sa nezastavíme, už nikdy to nezískame späť. Musíme jednať teraz. To som sa snažil povedať vo svojich piesňach ako Earth Song alebo We Are The World. Vzbudiť povedomie o týchto veciach. Prial by som si, aby ľudia lepšie počúvali.

E: Čo si myslíš o nasledujúcich prezidentských voľbách? Hillary alebo Barack?

MJ: Aby som povedal pravdu, vôbec to nesledujem. Vyrastal som tak. Učili ma, že človek nemôže zmeniť chod sveta. Ani oni to nedokážu. Je to niečo, čo nás prerastá. Nemáme kontrolu nad zemou – môže sa triasť. Nemáme kontrolu nad oceánmi – môžu prísť cunami. Nemáme kontrolu nad nebom a búrkami. Všetci sme v Božích rukách a mali by sme si to uvedomiť. Chcel by som, aby ľudia robili pre deti viac. Pomáhali. To by bolo skvelé, nie?

E: Keď hovoríš o deťoch, ty sám si otec. Ako sa líši Michael od toho Michaela spred 25 rokov?

MJ: Ten Michael je pravdepodobne úplne rovnaký ako ten Michael dnes. Chcel som najskôr dosiahnuť určitých úspechov, ale vždy ma poháňala myšlienka, že chcem mať rodinu a deti. Užívam si to.

E: Ako reaguješ na všetky tie veci, ktoré o tebe píšu v tlači? Ako sa cítiš?

MJ: Vôbec tomu nevenujem pozornosť. Zvyčajne sa to vôbec nezakladá na skutočnosti. Je to mýtus. Ten chlapík, ku ktorému sa nedostanete. Každé susedstvo má takého človeka. Keď ho nepoznáte, začnete si vymýšľať. Ľudia sú niekedy šialení. Ja chcem len robiť dobrú hudbu. Potom, čo som vtedy odohral Motown 25, stala sa jedna vec, na ktorú nikdy nezabudnem. Bol tam Marvin Gaye a Temptations a Smokey Robinson, tiež moji bratia a všetci ma objímali a bozkávali. Richard Pryor ku mne prišiel a ticho mi šepol do ucha: „To bolo to najúžasnejšie predstavenie, aké som kedy videl.“ To bola moja odmena. Všetkých tých ľudí som ako malý počúval a boli to moje vzory, a tí samí ľudia ma teraz obdivovali. Na ďalší deň mi volal Fred Astaire a povedal: „Včera som sa na teba pozeral, nahral som si to a dnes ráno som to zase pozeral. Sakra, ty sa ale vieš hýbať!“ Kedykoľvek som potom Freda videl, robil taký pohyb prstami na ruke ako pri Moonwalku. Vieš, ja si pamätám jasne, ako som po tom predstavení bol nešťastný a nespokojný, pretože som nezatancoval tak, ako som chcel. Bolo tam jedno malé židovské dieťa v krásnom obleku, zízalo na mňa spýtalo sa: „Kto ťa to naučil?“ (smiech). A ja som povedal: „Boh... a tiež veľa nacvičovania.“

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.